Milý denníček 2

Autor: Petra Ďumbalová | 25.10.2014 o 22:02 | Karma článku: 3,02 | Prečítané:  611x

V práci som pred pár dňami mala tú česť prehodiť pár slov s asi najgrotesknejšou postavičkou bratislavských ulíc. Vídavala som ju často v centre mesta, ale teraz sa objavila ako blesk z jasného neba v chodbách nákupného centra. Ružová babička. 

Maličké stvorenie, ktoré je od hlavy po päty zaodeté v tónoch ružových farieb, nehovoriac o veľkej ružovej kvetine zakomponovanej v „drdolovitom“ účese, so sponkami (ako inak než ružovými) Hello Kitty, s veľkou ružovo-ružovou kabelkou... nejakým spôsobom mi je táto teta veľmi sympatická. Asi to bude tým, že jednoducho žije pre ružovú. Keď ste predavač, máte možnosť stretnúť naozaj kadekoho. Napríklad aj bývalého ostreľovača, ktorý prezradí, ako správne streliť človeka do hlavy.

Ako každé predpracovné ráno, som už takmer nestíhala autobus. Mala som toho veľa. Ako vždy. Drahý mi hovorí: „Nestíhaš.“ JA VIEM! Vytočilo ma to. Takéto (ne)potrebné informácie mi  naozaj nepomôžu urýchliť celý proces. Preto, nemusíte ženám hovoriť, že majú málo času. Ony to vedia.

Začali sme so sťahovaním. Oficiálne už pred pár dňami. Tak po kúskoch vynášame veci do nového zatuchnutého príbytku. Občas beháme aj po obchodoch a zháňame dôležité komponenty. A občas sa dokonca ocitneme na diaľnici do Senca, lebo bratislavské cesty naozaj stoja za zmienku. Dnes sme sa pustili konečne do menšej úpravy vzhľadu. Presnejšie maľovanie stien v obývačke.

Po tom, ako sme vyniesli asi stokilové balíky plávajúcej podlahy do bytu, dali sme sa plní entuziazmu do práce, naivne si mysliac, že všetko pôjde ako po masle. Po zistení, že sa steny trošku lúpu a farba sa míňa ako divá, drahý prišiel s penetračným podkladovým náterom, ktorý nám vraj uľahčí robotu a bude nám stačiť menej farby. Naša robota sa tak asi o 200 percent zhoršila. Farba chytala sťa by bola priesvitná. Čiže sa asi umaľujeme k smrti, kým stena bude vyzerať k svetu. Nehovoriac o tom, že drahý odlúpol pekný, rozľahlý kúsok čerstvého náteru, pretože si myslel, že je vhodný nápad natierať nové vrstvy na ešte nezaschnutú plochu. Vtedy som povedala, že odchádzame a s maľovaním (pre dnešok) končíme. Je pravda, že stena už toľko nesala. Vlastne nesala vôbec.

Tak mám špinavé ruky od farby. Cítim sa ako s tetovaním...cítim sa husto. Už viem, aké majú pocity ľudia, ktorí sa boja, čo bude zajtra. Netreba si plánovať. Hlavne nie veľmi dopredu. A hlavne nie pokiaľ ide o „rekonštrukciu“ obydlia.

Ešte stále som si nevyrezala svoju tekvicu. Treba povedať, že trošku jej nahníva stopka. Ale spravila som ďalší krok bližšie k „halloweenu“. Kúpila som si v jednom nemenovanom hypermarkete Halloween marschmellows. Toľko k mojim radostiam v tieto temné dni. Pretože vždy treba nájsť niečo, čo Vás privedie opäť do svetla...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Firma má v prenájme pozemky pred stanicou.

KULTÚRA

V súťaži Anasoft litera zvíťazil nekompromisný príbeh

Román Som Paula presvedčil porotu túžbou po autentickosti.

SVET

Kiska v OSN: Agresívny sused podkopáva suverenitu Ukrajiny

Lajčák vedie Valné zhromaždenie OSN.


Už ste čítali?