Otočka za Muse

Autor: Petra Ďumbalová | 10.6.2016 o 22:36 | Karma článku: 1,55 | Prečítané:  458x

Nie som notorický fanúšik Muse. Nemám tričko s ich potlačou a po mene poznám asi tak 5 piesní, samozrejme tie najznámejšie. 

Predsa som sa však vybrala na ich koncert, pretože som bola zvedavá na ich povestné vystúpenie. A navyše, sú to predsa Muse.

Moja sestra dávno básnila o tom, že by chcela zažiť ich koncert. Naposledy to bolo minulé leto. Keď som potom jedného dňa zistila, že budú v Prahe, bolo rozhodnuté o vianočnom darčeku. Pôvodne mi bolo viac-menej ukradnuté, či jej spoločnosť budem robiť ja, alebo niekto iný. Tešila som sa hlavne tomu, že má možnosť dostať sa na koncert, ktorý má navyše „za rohom“. Rozhodnuté bolo v momente, keď som si prečítala o ich točiacom sa javisku, čo veľmi rýchlo vysvetlilo, prečo sa predávajú lístky do celej O2 arény.

Jednoduchý marketing.

Neviem ako často sa stáva, že interpret pred svojim koncertom dáva k dispozícii v rámci vstupenky voľne k stiahnutiu svoj album. Avšak v tomto prípade to bol krok, ktorý som ocenila, o to viac, že som prišla k hudbe legálnou formou, s požehnaním skupiny. Ako som sa dočítala v múdrej knižke o marketingu súčasnej doby, jednou z foriem ako dnes rozšíriť okruh svojich zákazníkov je najprv im niečo ponúknuť. Len tak. Jednoduché a účinné. Zlé reči sa síce šíria rýchlejšie, ale pokiaľ ide o to dostať niečo „len tak“, je to záležitosť, ktorá neostane nikdy bez okamžitej odozvy. Navyše skupina docieli dokonalé promo svojmu albumu a osloví tú pravú cieľovú vzorku, minimálne v počte návštevníkov ich turné.

Dobrý predskokan nikdy nie je na škodu.

Pravdu povediac, je len málo koncertov, na  ktorých by ma zaujala „hudobná vsuvka“ pred hlavným vystúpením. Väčšinou ide o hudobníkov, ktorí mi nie sú známi. Tiež spravidla nezvyknem zisťovať viac o danom interpretovi. Pomáha mi to nemať žiadne očakávania, čiže tak môžem byť jedine milo prekvapená. Alebo aj nie.

Predskokani majú ťažkú úlohu, pretože otvárajú koncert a nastupujú pred hviezdou večera. Navyše, málokto chodí na predskokana. Je to vhodná doba na státie v dlhočiznej rade na pivo. Jack Garratt bol však z tých šťastnejších volieb, čo možno svedčí o tom, že Muse si dávajú záležať aj na intre pred ich vlastným vstupom. Energické vystúpenie, pri ktorom stíhal spievať, hrať na klávesy, niečo si ponaštelovať na svojom zvukovom pultíku, popri tom búchal do bicích a v niektorých piesňach využil aj struny. To musíš jednoducho vedieť. Na rozdiel od iných predskokanov ma jeho vystúpenie zaujalo a skupine, ktorá prišla po ňom neostal nič dlžný.

Dvojhodinový fulltime.

Priznám sa, že pred koncertom som bola  mierne skeptická. Je veľmi ťažké skĺbiť kvalitnú show s rovnako kvalitnou hudbou a spevom. Niekoľko rokov dozadu som bola na 30 Seconds to Mars a bola som mierne sklamaná. Bol to model dobrej show s poslabším speváckym výkonom. Jared Leto je skvelý zabávač, avšak na tom stojí hlavný úspech vystúpení tejto skupiny. Vždy závisí od toho, čo od koncertu čakáte.

Matthew Bellamy je rozpoznateľný vďaka svojmu speváckemu štýlu. Možno teatrálny? Rozťahaný? Ukvílený? V každom prípade zapadá do hudobného konceptu Muse a dotvára celkovú náladu skladieb. Navyše tento spevák je naživo rovnako skvelý a bez najmenšej námahy zvláda svoje výstupy dve hodiny bez  prestávky. Dobre. Ku koncu som mala miestami taký pocit, že trošku skupinke dochádzajú sily.

Hľadala som to správne slovo pre vystihnutie hudby Muse. A jediné, ktoré ju pre mňa dokonale vystihuje je monumentálnosť. Ťahá sa kamsi do výšok a ťažko dopadá na zmysli poslucháča. Len veľmi málo skladieb má pokojnejšiu formu, väčšinou sú vystupňované už v úvode a pokračujú týmto tempom až do  konca. Pri Muse sa nedá hovoriť o minimalizme. Ani v hudbe, ani v ich koncertom prejave. Dve hodiny hudobného „nářezu“ a k tomu svetelné projekcie prečesávajúce ľudí stojacich pod pódiom, trojrozmerne pôsobiace obrazy na plátnach, svetielkujúce pódium a hudobné nástroje, drony, či bojové lietadlo poletujúce nad davom a pocit, že Muse servírujú nejednu nepeknú pravdu o tomto svete. Točiace sa pódium, aby dostal každý rovným dielom, bol už len taký detail.

Najstatickejšou „vecou“ na tom všetkom bol azda basgitarista, ktorý nech sa dialo čokoľvek, udržiaval si svoju kamennú tvár. Tento emotionless postoj spôsobil však jedine to, že pri zábere naňho som sa ešte viac bavila.

Zvieratko na záver. Nie.

Nebudem posudzovať, či patria Muse skutočne k najlepším koncertným skupinám. Pre niekoho je ich vystúpenie len nafúknutou bublinou s efektmi, pre iného alfa a omega absolvovaných koncertov. V každom prípade sa nedá poprieť, že ich vystúpenia sú premyslené, odzrkadľujú myšlienku ich turné a vo svojej kategórii nie sú ani zďaleka odfláknuté. Pre mňa je Muse jedna zo skupín, ktorú by som si bola ochotná pozrieť aj viackrát a nebol by to stratený čas. Nakoniec, sú to predsa Muse.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?