Milý denníček

Autor: Petra Ďumbalová | 5.10.2014 o 15:15 | Karma článku: 4,82 | Prečítané:  452x

Je október. O chvíľu budem mať narodeniny. Opäť. Tento mesiac sa začal tak zvláštne. Melancholicky. 

Vo vzduchu je niečo výnimočné. Niečo, čo si nečakane užívam, aj napriek tomu, že slnko je ďaleko za sivou masou. Mesto pohlcuje zvláštny opar a keď vdýchnem vzduch, cítim miestami skôr zimu než jeseň. Privoláva mi mnoho spomienok a pocitov, ktoré ma pravidelne vracajú do môjho detstva. Neviem si ich dokonca ani poriadne zaradiť, len viem, že tam niekde sú. Väčšinou si toto depresívne obdobie neužívam, ale v posledných dňoch mám v ňom veľké zaľúbenie. Kráčam po ulici a s každým drobným závanom prichádza kúsok môjho doterajšieho života. Tomu všetkému pridáva ešte aj hudba z rádia. Rovnako plynúca ako tieto dni, snivá, trochu, ale len trochu depresívna. Bola som v piatok na festivale. Keď sme sa vracali nočnými ulicami bolo to presne tam. Temná hmla, ticho, priam vianočná atmosféra. Videla som stromčeky, svetielka. Najradšej by som si vzala dovolenku a celý október prežila ako v jednom veľkom sne. Realita nákupných centier mi to ale nedovolí. Tento rok príde zima skoro.

Začínam sa tešiť na Dušičky. Asi je to všetkým tým, čo sa deje naokolo. Už sa to infiltrovalo do mňa a ja predsa len nie som úplne „emotionless“. Preto som si začala znášať tekvice. Je to také národné. Vyrežem si zopár dekorácií, nech môžem „dušičkovať“ vo veľkom. Vždy sa mi páčila výzdoba rodinných domov, ktoré sa nechali "zamerikanizovať". Keď už je tu tá globalizácia, treba si z nej vziať to najlepšie. Niektoré národy vedia jednoducho zo všetkého urobiť párty.

Nejde nám voda. Teda, ide tak striedavo. Kým sa konečne vypustí tá špinavá časť, príde na rad (na oko) čistý tenulinký prúd, ktorý postupne ustáva, až kým úplne neutíchne. Je to radosť. Cítim sa pri tom ako neplatič. Minule odišla elektrina v kúpeľni, dnes netečie voda. Žiaden oznam. Načo. Môžem len dúfať, že toto nie sú posledné výkriky pred nejakou katastrofou. Chcem si umyť vlasy. Bez stresu, že sa dostanem len po šampónovanie. Týmto sa mi trochu prekazili aj moje plány. Chcela som maľovať. Krabice. Bez vody? Nikoho nezaujímajú Vaše plány. Voda je dôležitá. Nielen pre život.

Náš zajac sa pridal očividne k atmosfére dnešných dní. Tak po svojom. Obhrýza mi cestovnú tašku a ruksak. Zároveň si ich pridal do svojho vlastníctva a prerába ich na svoje oddychové zóny. Naše morča je a hryzie všetko to, čo vidí u zajaca. Jediný rozdiel je len v tom, že po morčati ostávajú aj stopy, pretože zajac má problémy so zubami. Morča nie. Preberanie určitých vzorov správania medzi jedincami funguje.

Budeme sa onedlho sťahovať. Do tichšej oblasti. Lebo už máme svoj vek? Miestami sa začínam aj tešiť. Bolo asi načase, keďže tento medzník v mojom živote evidujem už nejaký ten piatok. Nevadia mi zmeny. Ale táto bola na mňa asi unáhlená. Totiž, mám rada keď sa deje všetko postupne, aby som mala čas sa adaptovať. V inom prípade je to pre mňa stres. A možno sa mi len ťažko opúšťa komfort bývania blízko centra. „Ja som sa na každé sťahovanie tešila,“ podporila ma mama a mala pravdu. Zmeny v živote treba vítať, lebo keď sa nič nemení, je asi niečo zle.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?