Aktuálne neaktuálny pohľad na BA City Beats

Autor: Petra Ďumbalová | 8.7.2014 o 20:06 | Karma článku: 2,32 | Prečítané:  409x

BA City Beats je už nejaký ten víkend dávno minulou udalosťou, ale dojmy z neho pretrvávajú a ostávajú viac-menej nezmenené. Minulý ročník, tejto pomerne vydarenej akcie som vynechala, nakoľko som mala v tej dobe vysokoškolské starosti a na zábavu v tom čase nebolo ani pomyslenia. Preto som si tento rok povedala, že bolo dosť asociálneho správania a je načase vyraziť občas aj niekam za kultúrou. Ako asi väčšinu návštevníkov, namotal ma hlavne jeden výrazný a súčasne veľmi populárny účinkujúci – John Newman. Pravdu povediac, ostatné „tváre showbiznisu“ som takmer ani nepoznala, ak nerátam Jazzanovu, či James (až jedna pesnička) a nedávne vzhliadnutie zoskupenia Modré hory. Takže som išla nepripravená s ideou spoznávania nových skupín, ktoré možno rozšíria moju hudobnú zložku v počítači. 

Tento predprázdninový mini-festival sa skladal z dvoch pódií (tzv. stejdžov, aby sme zachovali dekórum). Situovaný hneď pri rieke Dunaj, ponúkal ukážkovo gýčovú vyhliadku na notoricky známy Bratislavský hrad, ktorý si hlavne vo večerných hodinách fotil takmer každý festivalčan na všetko, čo malo pamäťovú kartu a optiku. Jedinou nevýhodou víkendového festiválenia bolo chladnejšie počasie, ktoré začalo prenikať ešte viac hlboko pod kožu pri pohľade na ceny piva, či iných „lakotín“.

Prvý deň otvárala slovenská skupina Walter Schnitzelsson. A treba povedať, že vcelku kvalitne. Veselá, rock n rollová hudba, ktorá bohužiaľ nemala dostatočne veľa divákov, pretože u nás sa chodí na akcie až po deviatej večer (a neskôr). Vďaka takýmto skupinám si však môžem s radosťou povedať, že Slovensko má aj dobrú a reprezentatívnu hudbu a naša scéna ešte úplne neupadla. Naše uzimené telá však potrebovali zatepliť a tak sme odišli zohnať nejaký ten kožuch na seba, čím sme prišli o ďalšieho vraj zaujímavého interpreta Tamira Grinberga (Izrael), ktorý už v “teen“ veku oslňuje skvelým hlasom a bluesovými skladbami. Po západe slnka odohral svoje vystúpenie Fink (Británia). Jeho melancholické skladby sa dokonale hodili k večernej atmosfére a plynúcemu Dunaju. Mohli ste počuť akustickú gitaru, prvky folku a dlhšie záverečné pasáže, ktoré vygradovali skladby. V ten večer som bola najviac zvedavá na Jazzanovu (Nemecko) feat. Paul Randolph. Poznám od nich len veľmi málo vecí, takže som mala aj trochu skreslenú predstavu, čo ma čaká. Tanečná funky záležitosť, už podľa názvu skupiny podčiarknutá hlavne jazzovou líniou a podmazmi elektronickej hudby, potrebuje svojich skalných fanúšikov, resp. základňu, ktorá inklinuje ku týmto žánrom. Ja som človek, ktorý sa však na tieto záležitosti  nechytá, takže sa mi každá skladba zdala príliš rovnaká. Oceňujem však naozaj kvalitné vystúpenie, ktoré s cťou ukončilo piatkové BA City Beats.

Sobota, o čosi teplejšia (ale naozaj len o čosi) priniesla nové hudobné zážitky. Festival otvárali opäť občania SR, Dynamo Team. Bola som na nich zvedavá, dokonca sme si aj na internete pozreli, do čoho to vlastne ideme. Zdalo sa to také pozitívne ladené, tak si vravím, že to bude stáť aj za to. Túto skupinu však považujem za najslabšiu záležitosť. Potenciál, ktorý aj skladby mali, zostal niekde pochovaný vo fasáde BA hradu, a vzišiel z toho len suchý prejav bez života, ktorý bol poznačený ešte aj falošným spevom. Nechcem tejto skupine krivdiť, možno mali len zlý deň, alebo malú podporu od publika (teda od tých pár skorých návštevníkov), ale bohato nám stačilo a po pár minútach sme odišli radšej mimo areál. Vrátili sme sa až na ďalších zástupcov Británie – James, ktorí boli zároveň jednými z hlavných hviezd City Beats. Ťažko sa slovami opisuje ich koncert. Tanečné „naspeedované“ kreácie speváka (už nie najmladšieho), doplnené výborným hlasom vytvorili jeden z najlepších koncertov toho víkendu. Aj keď som poznala asi len jednu ich skladbu, ktorá tam vlastne ani nezaznela, bola som veľmi spokojná a navyše Tim Booth svojou energiou dodal koncertu to, čo dokáže len máloktorý spevák, či celá zostava. Mladá kubánska skupina Déjá-vu, spojila rap so spevom. Dotýkal sa vás počas koncertu kúsok ich kultúry, energia a vášeň, ktorú dokáže stelesniť jedine človek z takýchto končín. Aj keď v našich sférach neznáma skupina, patrila ku zaujímavej zložke festivalu.

Najväčšie a asi aj najhonosnejšie lákadlo festivalu sa dostavilo o desiatej hodine večer (pre niekoho v noci). John Newman (Británia) so sebou nešetril podobne ako tomu bolo pri skupine James. Priznám sa, že jeho album nepatrí medzi moje TOP produkty súčasnej hudobnej scény, ale koncert bol o niečom odlišnom. Myslím si, že práve podľa toho sa dá spoznať kvalitný umelec, ktorý svoje malé štúdiové dielo povýši na živom vystúpení na niečo monumentálnejšie. Zaujme vás aj napriek tomu, že sa nepovažujete za fanúšika alebo nemáte dokonca ani napočúvané žiadne skladby. Na jeho živom vystúpení sa striedali dynamické pasáže vystupňované na maximum s pomalšími piesňami, do toho sa pridávala energia jeho vokalistiek, pričom to malo svoju hlavu aj pätu a dokonale to spolu ladilo. Celá tá kreácia, vrátane jeho tanca, povýšila možno inak klasický popový zvuk na takmer rockový boom. Mala som pocit akoby každý účastník City Beats celý víkend čakal len na tú jednu hodinu, kedy príde „božskej John“. Čítala som v jednom článku názor, že spevák sa správal (na to že má LEN jeden album!!) príliš sebavedomo. Tiež ma to možno v tej chvíli napadlo, ale myslím si, že to jednoducho patrí k „show“. Publikum chce sebavedomé vystúpenie. Chce sa baviť. Chce prijímať niečo navyše. Za „iba“ prespievaným CD na koncerty chodí len málokto. Vypustiť na pódiu svoje „namyslené“ alter-ego je jednoducho žiadané.

Po tomto skvelom závere sme navštívili ešte klub Loft, v ktorom sa konala tak ako v piatok, aj sobotňajšia after party, tzv. záverečná. Navnadená hlavne rozhovorom na Rádiu FM, som bola zvedavá hlavne na Lulu James (Británia). Čakala som niečo iné, atypické a to som aj dostala. Miestami temné, potom milé, veselé a ženské. Jej hudba je pretkaná elektronikou, niečím popovým, aj ambientom. Jej vystúpenie bolo veľmi živelné, vedela sa hýbať a pôsobila na mňa takmer hypnotizujúco. Okrem toho, že dobre vyzerala, vedela aj spievať a jej koncert mal jednoducho dušu.

Za seba môžem povedať, že BA City Beats má zmysel. Tak ako iné festivaly u nás aj vo svete, ponúka kvalitných interpretov, nové tváre, ktoré by sme ináč možno nemali ako spoznať. Navyše svojou multižánrovosťou spája a každý si tak môže nájsť to svoje. Čo však vnímam ako veľké negatívum, boli prehnané ceny za pitie (pivo 0,4dcl za vyše 2 eurá) a taktiež občerstvenie (od 3 eur vyššie za panini, hamburger a pod). Nie som žiaden veľký „ožera“, ale nejaké to pivo v ruke (alebo nealko, nech pečeň moc netrpí) počas koncertu poteší, no v takých cenách si človek premyslí, či sa „nenatrundží“ pred vchodom do areálu. V závere ešte chválim skvelé ozvučenie, pretože to je tiež základ dobrého koncertu a začatie jednotlivých vystúpení takmer na sekundu presne. Dúfam, že toto podujatie bude mať stále viac a viac priaznivcov a atmosféra sa bude zlepšovať úmerne s účinkujúcimi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?