Čakáte na niekoho?

Autor: Petra Ďumbalová | 18.3.2013 o 14:27 | Karma článku: 4,98 | Prečítané:  513x

Keď sedíte na internátnej izbe, obklopení prachom, ktorý sa množí priamo úmerne s kvetinovou záhradkou v pravom dolnom rohu vašej vane a pozeráte na krútiace sa koliesko spomaleného internetu, začínate sa zamýšľať.

Prečo je tento svet ku mne taký nespravodlivý. Prečo Boh dovolil, aby som na načítanie stránky čakala o 10 minút dlhšie, ako náhle sa na internet pripoja ďalšie dve susedné izby. Je to sklamanie.

Sklápam oči od vysvietenej obrazovky, kde sa aj tak nikdy nič nedeje, internet je vlastne veľká nuda, pokiaľ neviete, čo chcete hľadať. Čakám na niečo, čo ma vytrhne z tejto biedy, čakám, že sa stane dačo ako zázrak, príde Peter Pan a odletíme niekam preč, za predpokladu, že nás neodstrelí kohosi jadrový program,... alebo minimálne priplachtí nejaký pozlátený pán a povie „poď ku mne, moja stratená dcéra“, lebo dnes vraj záleží len na peniazoch, tak nebudem predsa iná. Čakanie je všeobecne veľmi náročná činnosť a neodporúča sa ľuďom s nízkym kvocientom trpezlivosti. Neodporúča sa vlastne nikomu, pretože všeobecná pravda znie tak, že nemáme čakať, ale dačo robiť, ak chceme byť úspešní, ak nechceme len sedieť so založenými rukami. Ale aj na úspech si treba počkať, veď takej Paris Hilton trvalo, kým si vybudovala povesť večierkovej star. Minimálne musela počkať, kým dorastie do maminých ihličiek. Načo je vlastne také čakanie dobré? Vždy na niečo čakáme. Či už je to na snubný prsteň od nášho partnera, ktorý síce nie je podľa našich snov o princovi na bielom ferrari, ale z časti sa im približuje. A naň sme tiež museli čakať. Kým si vôbec uvedomil, že tie znaky na jeho dlani nie sú tajným typom na vyžrebované čísla v Keno 10. Možno bol aj sklamaný, lebo čakal výhru. Namiesto toho čaká na nás (opakujúc si, že my sme tiež výhra), pokiaľ my čakáme, kým sa nám nahreje žehlička na vlasy. Čakáme pri pokladniach. Čakáme na to, aby sme mohli nedobrovoľne niekomu zaplatiť za tovar, ktorý možno prekvapí prvotriednymi kryštálikmi posypovej soli. Čakáme na veci, na ktoré čakať nechceme, a aj na tie, ktorým sme ochotní obetovať kúsok svojho drahocenného času. Sú aj prípady, kedy sa čakať vyplatí. Hlavne ak máte bohatého príbuzného a on nečakane umrie. Vlastne ste to očakávali (s takmer takým nasadením ako narodenie dieťaťa), a ste radi, že ste mu nemuseli k odchodu dopomôcť. Ale to sme zase pri matérii. Trochu romantickejšia sféra je čakanie na to, kým zavolá. Čakáte deň, čakáte noc. Čakáte asi tak týždeň, lebo viete, že je to pre vaše dobro a dôstojnosť. A nakoniec sa dočkáte. Poväčšine. Pokiaľ nemá dotyčný pevnejšiu vôľu v čakaní, než vy a vo finále sa neprečakáte do ďalšieho vzťahu, kedy si poviete „dobre, že som počkala, lebo som spoznala niekoho lepšieho, než bol on“. Čakáme veľmi radi na lepší zajtrajšok a potom na ten ďalší, pretože raz predsa musí naše čakanie skončiť.

Celý náš život si vieme počkať na ten správny čas, naplnenie snov, na autobus, na meškajúcich známych, na objednávky, na časenku u doktora, ktorá je vstupnou bránou do ďalšieho čakania, na vychladnutie čaju, na zohriatie obeda, či na znamenie, že je nám umožnené prejsť. A popri tom všetkom čakaní máme dojem, že na nás vlastne ani nič také veľké nečaká. Len ten pocit, že keď sa dokrúti jedno koliesko vrátime svoj život a myšlienky do zabehnutých koľají.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?