Zázračné stretnutia a ich dôsledky na ľudský organizmus.

Autor: Petra Ďumbalová | 30.1.2013 o 13:55 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  832x

Jedného letného večera som s kamoškami brázdila nočné ulice môjho rodného mesta. Dostali sme sa k jednému nemenovanému podniku, ktorému by úrovňou asi väčšina ľudí typovala nanajvýš dve hviezdičky z piatich. Viete si teda predstaviť druh osadenstva. Netrvalo dlho a prisadla si k nám jedna zázračná teta, ktorej zázračnosť spočívala hlavne v tom, že ešte nebola podgurážená pod obraz Boží. Jej filozoficko – vtieravé vetné skladby však vo mne zanechali hlboké čierne diery.

Tak ako každé správne indivíduum, ktoré je členom Ligy statočných alkoholikov, nám vyrozprávala svoj nešťastný životný príbeh, kde samú seba kriticky charakterizovala ako stratenú generáciu, ktorá urobila v živote toľko a toľko chýb a preto je tam, kde je. Prišlo aj mravné poučenie a výstraha, aby sme neskončili tak ako ona. Škola je základ, aby z nás bolo niečo...niekto, z jej pohľadu otázne čo...kto. Ja osobne vlastne proti takýmto rečiam nemám nič, pretože sa v nich vždy aj napriek vysokému percentu tvrdosti pečene, skrýva kúsok pravdy. Taký námet pre Vila R. na romantický večer pri zasoplených kvalitných trojvrstvových servítkach. Zatiaľ, čo jedna kamarátka vnútorne kypela a mne to bolo viac – menej jedno, ďalšej sa dostávalo obdivu a ulízaných rečí (o úprimných očiach a nádherne svetlej celebritnej budúcnosti – čerpajúc pritom informácie futuristického charakteru z vonkajšieho vzhľadu kamošky), ktoré mali snáď vyústiť ku pozvaniu našej zázračnice na pohárik. Chyba v mojom programe nastala vo chvíli, keď sa nás magická tetuška opýtala, čo to vlastne študujeme. Keď som jej s úsmevom prezradila svoje pôsobisko (učiteľstvo výtvarného umenia na Univerzite Komenského), pozrela sa na mňa so súcitným pohľadom a povedala: „Ty si sa zle narodila.“ V tej chvíli môj úsmev začal klesať, a keby som bola nad najhlbším bodom Tichého oceánu, klesal by snáď ku samotnému dnu.

Sú všeobecne tri skupiny ľudí. Jedna skupina by si po tejto vete povedala „???“ a tým by sa to pre ňu skončilo (tu by som radila prevažne mužov), druhá skupina by tetušku poslala do niekam, a tá tretia by sa v tej chvíli cítila ako najväčší chudák, a až po pár hodinách prehodnocovania života aj vzniknutej situácie, by ju prepadol spravodlivý hnev. Ja patrím žiaľbohu, a niekedy chvalabohu aj žiaľbohu k tej poslednej skupine. Takže ako som už naznačila, po tetuškinom osudnom konverzačnom faux pas, ma prestala zaujímať jej zázračnosť a naplno som sa upriamila na bodajúce slová „zle sa narodiť“. Nie som si nejako istá, čo tým malo byť naznačené. Znamená „zle sa narodiť“, keď niekto chodí na inú školu ako tú, ktorá vám vraj zaručí veľa peňazí a „kariéru“? Znamená „zle sa narodiť“, že ste sa v živote nedostali ďalej, než „len“ po budúceho pedagóga? Alebo znamená „zle sa narodiť“, že nevyzeráte tak dobre ako vaša kamoška/váš kamoš a tak ste „odkázaný“ na niečo tak „podradné“ ako je to, čo študujete?

Prinútilo ma to zamyslieť sa nad tým, ako sa človek dokáže veľmi rýchlo vyhovoriť na „nepriazeň svojho osudu“. Sám sa degraduje na najnižšie stupne v spoločenskom rebríčku, nerobí nič, aby sa odtiaľ vyhrabal a ešte je schopný povedať, že toto je jeho miesto, on sa sem narodil, on to má dané a preto nemá zmysel s tým dačo robiť. A najväčšou drzosťou je, keď sa o tom snaží presvedčiť svoje okolie...VÁS. Chce vám pod rúškom srdečnej pomoci a rady od „skúsenejšieho“ (skrachovanca) naznačiť, že ste v tejto spoločnosti skončili, že je z vás vlastne veľké nič a tým aj ostanete, pretože ste sa (rovnako ako on), zle narodili. A to by ste mu mali veriť, pretože on to musí vedieť najlepšie...

Dnes mi už táto veta „pohoršenie“ nespôsobuje. Človek vždy premýšľa, ako sa má v danom momente zachovať, či má dotyčného ľutovať, vysmiať sa mu, natočiť s ním nový diel do Nebeskej modrej, alebo si má blahoželať, že aj vďaka nemu vie, ako skončiť nechce. Je to vždy otázka vašej povahy a toho, čo všetko a od koho, ste ochotní si pripustiť. Nemienim sa skrývať za to, že moje podmienky ma nepredurčili na nič veľké, či úspešné, pretože tam, kde som, som sa dostala vlastnou voľbou (aj kúskom šťastia) a budem si voliť aj svoju ďalšiu budúcnosť. Momentálne sa necítim podľa spečaťujúcich slov zázračnej tetušky, lebo školu, na ktorej sa nachádzam, mám (aj napriek jej chybám) rada. Nie je to len kvôli ľuďom, ktorých som mala možnosť spoznať, či už ide o vyučujúcich alebo spolužiakov, ale aj preto, lebo ma istým spôsobom posunula dopredu a ja som zistila, že pre mňa sú zaujímavé aj iné smery, ktorým som dlho neprikladala veľký význam.

Na záver by som chcela dodať možno to najgýčovejšie, no v každom prípade určite jedno z najviac vierohodného. To ako a kam ste sa narodili, skutočne neovplyvňuje to, čím chcete byť, kam smerujete. Narodili ste sa preto, lebo máte šancu niečo zmeniť, niekam sa dostať, niekým byť. Máte rozhodovať sami za seba a ak pociťujete spokojnosť, viete, že to bolo správne. Ak máte však pocit, že vám v živote niečo uniká, alebo cítite potrebu stále sa sťažovať, očividne je niečo zle, a vždy to má svoj základ vo vašom rozhodnutí, a nie v tom, že bocian „to nedal“...a na koniec: zamyslite sa, či rôzne invenčné výhovorky nie sú len jednými z ďalších ospravedlnení vašej lenivosti niekam sa nasmerovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?