Rozchod

Autor: Petra Ďumbalová | 29.1.2013 o 15:39 | (upravené 29.1.2013 o 15:45) Karma článku: 7,10 | Prečítané:  190x

V tvári som mala trpiteľský výraz Edwarda Cullena. Nerozumela som tomu bordelu, ktorý sa dial okolo mňa. Nevedela som si vysvetliť, ako sa mohlo stať, že som bola jeho súčasťou. Bolo to tak nemysliteľné a pochabé od osudu, že sa zachoval tak prehnane sarkasticky. Alebo to boli moje sklony zhoršovať si život?

Zvierala som v rukách knihy, ktoré som sa rozhodla po dlhej odmlke a nekonečných upomienkach vrátiť do knižnice. Zvažovala som možnosť použiť ich ako zbraň, ale mala som taký nekonečný pocit, že by mi lepšie poslúžili ako obranný štít.

Stál predo mnou ako soľný stĺp a neustále dačo mlel o tom, aké je to všetko nešťastie a tak podobne. Vlastne som ho ani nepočúvala, pretože som sa cítila viac vo sne ako v realite. Odfukovalo mi môj starostlivo obmotaný šál, čo ma privádzalo do značnej zúrivosti, no on si to akosi nevšímal. Veď načo aj. On žiaden šál nemal. Iba vysoký golier nedávno chemicky vyčisteného kabáta (viem to, pretože som ho bola vyzdvihovať), cez ktorý na mňa vypúšťal tie svoje nezmysly. Pozrel sa na mňa ako obrovská kopa nešťastia, bála som sa chvíle, keď jeho rozcítené oči zaplaví prívalová vlna plaču a ja budem nútená pustiť knihy k zemi a tváriť sa strašne mizerne. Stisla som pery a inštinktívne privrela oči, akoby som si myslela, že mi to dačo bude platné. Naivka. Vietor sa zdvíhal viac a viac, snehové vločky mi začali udierať do tváre, zaslepovali mi zrak, vlietavali mi priamo do očí a ja som sa podchvíľou cítila ako Kay zo Snehovej kráľovnej. Kedy príde ten pocit ľadového srdca? Nebola som si istá. Odrazu sa ma zmocnil vo svojom dobre premyslenom objatí. Od príliš úzkeho kontaktu nás delili iba knihy. Knihy, ktoré ani neboli moje. Vždy som mala averziu dotýkať sa vecí, ktoré predtým ohmatali iní, pri knihách mi to ale z nejakého dôvodu nevadilo. Nevadilo mi to ani pri ňom, ...kedysi. Divné.

„Dúfam, že budeš v poriadku,“ povedal ako na koniec modlitby a stále sa na mňa díval spôsobom, ktorý by mu mohol závidieť snáď každý plagát Enrique Iglesiasa na svete. Vtedy sa zvrtol a ladným krokom, aký prislúchal len jeho povahe a spôsobom, odplával cez záveje snehu. Pripomenul mi vlak, ktorý rozvíri ľahké vločky snehu raziac si cestu po nekonečnom, chladnom kove. Vždy ma to fascinovalo, prišlo mi to čarovné. On však nebol vlak. Až vtedy som pochopila, o čom bol vlastne celý tento výstup. Pevnejšie som stisla svoje knihy v náručí a rozhodne som sa vnorila do tmy, z ktorej ma pred chvíľou vykorenil na svetlo, aby som si mohla užiť jeho herecké nadanie.

Tak takto prebieha rozchod? Hmm. O chvíľu zatvárajú knižnicu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?